Ako sa z Roberta Fica stal najväčší Slovák?

Autor: Martin Javorček | 15.4.2019 o 10:52 | (upravené 19.4.2019 o 22:39) Karma článku: 10,04 | Prečítané:  5606x

Kvôli mojim deťom mi je veľmi ľúto, že za vlády Roberta Fica sa Slovensko posunulo z rodiacej a transformujúcej sa demokracie na malú kópiu Ruska so všetkými, tomu zodpovedajúcimi, charakteristikami oligarchickej spoločnosti.

Nekontrolovateľné bohatnutie úzkej skupiny, na vládu napojených politikov a oligarchov, si vyberá svoju daň v deficitnom hospodárení štátu, v zlyhávajúcich základných funkciách štátu, v narastajúcej generačnej frustrácií, a čo je najhoršie, v úplnej akceptácií chorého modelu koristníckej správy verejných statkov a financií v podnikateľskej a politickej komunite. Dlho som neveril, že by sa predstavitelia tohto štátu na úrovni predsedu vlády a ministrov mohli skutočne úmyselne a systematicky obohacovať na štátnych tendroch a významných ekonomických rozhodnutiach vlády. Bohužiaľ pod ťarchou osobných skúseností a desiatok nepriamych dôkazov som musel pripustiť, že Slovensku vládli a dodnes vládnu ľudia, ktorí zásadným spôsobom poškodzujú ekonomickú podstatu fungovania našej spoločnosti.

Bohužiaľ Robertovi Ficovi a jeho ministrom prestalo po 2-3 rokoch vládnutia stačiť, že si z každej verejnej zákazky a tendra vybrali „naši ľudia“ 10-30%. V roku 2012 a 2013 sa zásadne zmenil spôsob akým sa Robert Fico a jeho okolie ekonomicky saturovali. Uvedomili si, že bezbrehé ukrajovanie z verejných zákaziek je spojené s rizikom odhalenia a rizikom nespoľahlivých bielych koní, ktoré naviac ich „spravodlivý“ podiel nepríjemne obhrýzali. Nehovorím, že táto prax skončila, len ju začali využívať nižšie a primitívnejšie úrovne moci. 

Ficovci si uvedomili, že je potrebné dlhodobo vlastniť podiely v kľúčových monopolných firmách. Firmách, ktoré môžu politicky kontrolovať a ekonomicky vlastniť. Vlastniť ich skryto. Ideálne prostredníctvom zahraničného klbka privátnych fondov, ktorých akcie sa nikde nezverejňujú. Na to samozrejme potrebujú spoluprácu a krytie bankového sektora. Medzi zásadné obdobia v živote Roberta Fica patrili rok 2012 a 2013. Vtedy sa naskytla jednofarebnej vláde príležitosť na reprivatizáciu podielov, ktoré držali v našich strategických podnikoch zahraniční investori (najmä SPP, Stredoslovenská energetika a neskôr aj Slovenské elektrárne, a.s.), ktorí ich nadobudli počas privatizačnej aktivity vlád Mikuláša Dzurindu.       

Napríklad v najziskovejšej slovenskej strategickej firme SPP stačilo málo. Stačilo aby si štát neuplatnil predkupné právo a aby sa vhodne dohodol s novým nadobúdateľom podielov, prípadne mu umožnil aby sa úver na kúpu jeho podielu vhodne zabezpečil nadobúdanými akciami. Keďže na kúpu podielov od zahraničných investorov boli potrebné reálne peniaze, ktoré si bolo nutné požičať prišiel na scénu mladý český právnik a skupina J&T. Blízky vzťah medzi touto skupinou a vládou sa tradoval od prijatia eura a stanovovania výmenného kurzu. Toto konzurcium si „odkomunikovalo“, aby vtedajší minister financií a minister hospodárstva predložili vláde „analýzu“ že štát na kúpu podielov v SPP nemá peniaze a že obchod s plynom je do budúcna rizikový a cesta pre českého právnika a slovenského „bankára“ bola otvorená.

To čo sa udialo následne je príliš právne komplikované na vysvetlenie na tomto mieste. Výsledkom všetkého je stav, kedy všetky ziskové aktivity najväčšieho slovenského strategického podniku SPP Infrastructure a.s., eustream, a.s. (plynovod) a Slovenské elektrárne, a.s. ovláda právne jedna fyzická osoba – JUDr. Daniel Křetínsky.  

Kumulovaný zisk firiem, ktoré vďaka rozhodnutiam Roberta Fica dnes ovláda JUDr. Daniel Křetínsky​, iba za uplynulý rok 2018 predstavuje sumu 1,425 mld. EUR.

Zisk SPP Infrastructure, a.s. -  https://finstat.sk/47228709

Zisk – Eustream, a.s. - ​https://finstat.sk/35910712

Zisk – Slovenské elektrárne, a.s. - ​https://finstat.sk/35829052

Otázky nielen pre občanov a pre investigatívnych novinárov

  1. Akými sa z dnešného pohľadu javia odborné stanoviská, na základe ktorých vláda Slovenskej republiky rozhodovala o SPP a o Slovenských elektrárňach? Boli tieto rozhodnutia založené na správnych odhadoch? Nedošlo k porušeniu povinností členov vlády pri správe nášho verejného majetku? Kto reálne oponoval vtedajším záverom ministerstva financií a ministerstva hospodárstva?
  2. Čo asi ponúkol, sľúbil a neskôr dal český právnik JUDr. Daniel Křetínsky, kooperujúci so skupinou J&T, Robertovi Ficovi a jeho ľudom, aby mu umožnili sa stať konečným užívateľom výhod najziskovejších monopolných firiem na Slovensku?
  3. Prečo skupina J&T tak rýchlo a ochotne po transakciách v rokoch 2012 a 2013 odpredala svoje podiely JUDr. Danielovi Křetínskemu a ten ich následne predal australskému fondu, ktorý nikdy predtým v priestore strednej a východnej Európy neinvestoval? Neslúžil tento prevod okrem finančnej stránky aj k zakrytiu skutočných vlastníkov.
  4. Je uveriteľné tvrdenie, že Robert Fico a jeho ľudia sa dnes alebo v minulosti nepodieľali na spoluvlastníctve alebo spolufinancovaní týchto najziskovejších slovenských firiem?
  5. Je dnešná politická moc Roberta Fica násobená jeho ekonomickou silou (z vyššie uvedeného by sa dalo odvodiť, že môže byť bohatší ako napr. Andrej Babiš)? 
  6. Prečo sa divíme tomu, že na Slovensku umierajú kriticky píšuci novinári a súčasne sme slepí k iným symptómom vplyvu oligarchie na kľúčové vládne rozhodovanie?
  7. Môže nám Robert Fico za dvojročný zisk firiem selektívne prenechaných jeho obľúbencom kúpiť všetky objednané vojenské stíhačky F16 (1,6 mld. EUR) a to bez navyšovania štátneho dlhu?
  8. Je tento prípad príliš veľký a citlivý pre opozičnú scénu a ich sponzorov? Pre investigatívnych novinárov?      

Zdroje informácií:

Zjednodušené zhrnutie podstaty celej kauzy

Predstavte si situáciu, že s kamarátom vlastníte prenajatý zabehnutý odchod, ktorý všetci musia používať a má hodnotu 600 tisíc. Každý rok hodnota obchodu stúpa o 3-4% a ide ako hodinky. Nie je na ňom skoro žiaden dlh. Prenájom vám vynáša ročne 50 tisíc. Pre vás 25 tisíc. Pre kamaráta 25 tisíc. Na kamarátov podiel máte ešte aj predkupné právo. Super nie? Jedného pekného dňa príde kamarát za vami a ponúkne vám jeho podiel za cca. 6 ročný zisk celého obchodu. 300 tisíc je dobra cena. Obchod poznáte. Nemáte síce hneď peniaze, ale keďže obchod je monopol a nemá dlhy vie vám požičať každá banka ak rovno nepoužijete vlastné úspory. Ktoré určite máte. 10 z 10 ľudí by podiel od kamaráta kúpilo. Robert Fico nie. Robert Fico by nechal kamaráta, aby svoj podiel predal baletke, ktorá nikdy v obchode nerobila a ktorá si na kúpu musí skoro všetko požičať. Niečo od bánk a niečo od jej frajerov. Banky a frajeri potrebujú vedieť, že svoje peniaze dostanú späť a tak Robert Fico dovolí baletke, aby obchod riadila, držala na svojom účte všetky peniaze z tržby a zadlžila skoro celý obchod (teda prakticky aj váš 51% podiel na ňom). Baletka je ale šikovná, dlh frajerom potrebuje vrátiť čím skôr, tak si požičia ešte viac, vyplatí frajerov a zdvihne ceny pre zákazníkov. Baletka, banky, frajeri a Robert Fico sa tvária spokojne. Obchod je síce zadlžený až po uši, zákazníci nahnevaní, ceny stúpli, ročne má Robert Fico 30 tisíc a teší sa ako to dobre dohodol. Pre seba (pre nás) alebo pre baletku?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?